Pred pár dňami som si spomenula na svoj 9 rokov starý článok, ktorý som písala ešte pre Visibility SK . Volal sa „Ako viesť 2 firmy naraz a nezblázniť sa.“
Povedala som si, že si ho prečítam a bola som zvedavá, koľko naivných rád tam nájdem.🙈
Prekvapilo ma, že ich tam nebolo až tak veľa. Písala som o meditácii, o hľadaní podpory, o tom, že nestačí len robiť viac. Dávalo to zmysel. Bolo to dobré.
A napriek tomu to nestačilo.
Čo sa dialo napriek „správnym“ radám
Meditovala som. Delegovala som. Mala som systém. A zároveň som bola pomerne často chorá. Telo mi hovorilo „spomaľ“ a ja som to počula, až keď som nemohla vstať z postele.
Jediný moment, kedy som sa skutočne uvoľnila, kedy som bola naozaj tu a teraz bez toho, aby som myslela na prácu, bol večer pri pive s kamarátmi.
Nie meditácia. Alkohol…
Čo sa zmenilo
Dnes robím v podstate rovnako veľa. Ale som v tom omnoho pokojnejšia. Nemusím piť, aby som sa uvoľnila. Som menej chorá. A hlavne menej v strese.
Čo sa zmenilo?
Nie timemanažment. Nie ďalšia technika. Zmenila sa konverzácia, ktorú vediem sama so sebou.
Marek: 2 deti, 12 hodín denne, záplava rád, ktoré nefungujú
Keď som začala pracovať s Marekom na individuálnom koučingu, mal za sebou roky skúšania. Rôzne aplikácie, time-blocking, ranné rutiny. Niektoré veci fungovali týždeň. Potom sa vrátil na staré koľaje.
A čo ho trápilo najviac? Nebol to samotný chaos. Bol to pocit, že s ním musí byť niečo zle. Pretože ostatným to predsa funguje.
Problém nebol v radách. Problém bol v tom, čo si hovoril, keď mu nefungovali. Okamžite sa ozval silný vnútorný hlas s vetami „Si neschopný. Pozri! Tvoj kolega toho zvláda ešte viac ako ty!“
Pracovali sme na troch veciach:
- Telo: naučil sa zachytiť signály stresu skôr, než ho položia. Nie hodiny meditácie, ale 3-minútové zastavenia počas dňa.
- Vzorce: cez transakčnú analýzu sme pomenovali jeho vnútorného kritika. Nie aby ho potlačil, ale aby s ním vedel viesť rozhovor.
- Pevnosť: prechádzky nie ako odmena, keď stihne všetko, ale ako pevný bod v dni. Priorita, nie bonus.
Prečo timemanažment nestačí
Môžeme mať dokonalý timemanažment, meditovať každý deň, navonok sa nerozčúliť… Ale ak k sebe prehovárame kriticky, to vnútorné napätie nikdy nezmizne.
Veľa problémov, ktoré riešim s klientmi, má podobný základ. Nie zlý systém, ale kritický vnútorný hlas, ktorý systém sabotuje skôr, než ho stihnú implementovať.
Jedno cvičenie, ak ťa to oslovuje
Ako prvé si pár dní sleduj, ako sa sám/sama so sebou zhováraš. Nesnaž sa to zmeniť, nehodnoť to. Len to pozoruj. Ak zistíš, že máš silný vnútorný kritický hlas, skús toto.
Rozhovor s kritickým hlasom za 5 minút.
- Všimni si, čo ti práve hovorí kritický hlas. Len ho počúvaj, nebojuj s ním.
- Pomenuj ho: „Toto je môj naučený kritický hlas. Nie je to celá pravda o mne.“
- Predstav si svojho najlepšieho kamaráta/kamarátku v tej istej situácii. Čo by si mu povedal/a?
- Povedz to sebe. Nahlas alebo v mysli.
- Všímaj si, ako sa cítiš. Mení sa niečo?
Toto nestačí urobiť raz. Každý moment, keď to zachytíš, je malý krok smerom k sebe. Nie k slabosti, ale k pevnej láskavosti.
Ak sa v tom spoznávaš
Ak sa točíš v kruhu, skúšaš všetko možné a nič dlhodobo nefunguje, možno nie je problém v radách. Možno je problém v tom, čo si hovoríš, keď ti nefungujú.
Aj na tom pracujem s klientmi v individuálnom koučingu. Ak chceš začať štruktúrovane, pozrieme sa na tvoje nevedomé vzorce spoločne.
