Mnohokrát dostávam otázku: “Aký je vlastne rozdiel medzi mindfulness a meditáciou?”. Ak patríte medzi ľudí, ktorí si tieto pojmy zamieňajú alebo považujú ich za to isté, tento článok vám pomôže si vyjasniť, ako to v skutočnosti je. 😉
Predtým, ako začnem s vysvetľovaním, chcem povedať, že pojmy nie sú až tak podstatné. Je jedno čo a ako voláte. Dôležité je, aby ste rozumeli základným princípom a aby ste si dokázali z týchto “pojmov” zobrať to, čo vám najviac pomôže pre váš každodenný, praktický život.
Pozrite si aj video na túto tému.
Mindfulness, ako kvalita života
Pojem mindfulness nájdete podrobne vysvetlený ako na samostatnej stránke, tak aj vo videoblogu. Ak vás to, teda zaujíma do väčších detailov, pozrite si najskôr tieto zdroje. Sem dám len základnú definíciu: Mindfulness by sme do slovenčiny mohli preložiť ako “všímavosť”. Je to plná, neposudzujúca pozornosť na aktuálny okamih.
V tomto článku chcem predstaviť hlavne môj pohľad na túto tému a moje presvedčenia. Mindfulness je pre mňa kvalita života a nastavenie mysle, ktoré umožňuje, aby sme prežívali každý jeden okamih, všetko, čo sa deje okolo a vo vnútri nás také, aké to je. Bez toho, aby sme k tomu pridávali hodnotenie v podobe našich negatívnych alebo aj pozitívnych myšlienok.
Minfulness je nastavenie mysle, kedy už nemusíte čakať na to, kým sa stane ďalšia úžasná vec na to, aby ste sa cítili spokojní a šťastní. Je to stav, ktorý viete dosiahnuť kedykoľvek ho potrebujete.
Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Dôvodom sú rôzne vzorce správania a rozmýšľania, ktorú fungujú na podvedomej úrovni našej mysle. Sú tam vďaka našej výchove, okoliu, kultúre či minulým zážitkom. Niektoré nám slúžia, iné nie. A keďže väčšinu z nich nemáme zvedomených, je ťažké mindfulness dosiahnuť len tým, že si povieme “Od dnes budem mindful”. Nastavenie mysle sa mení postupne a vyžaduje si úsilie. A na to sú tu práve meditácie.
Meditácie ako formálny nácvik
O meditáciach som tiež písala viac na tejto stránke.
Možno ste už počuli pojem neuroplasticita mozgu. Náš mozog je schopný sa na fyziologickej úrovni meniť, a to aj v dospelosti. Viac o neuroplasticite tu. Čiže niekedy je možné, že nevieme byť prítomní (mindful) lebo náš mozog nie je na to pripravený alebo “nastavený”. Práve cez meditácie a relaxačné cvičenia ako sú Joga Nidra či NSDR, dokážete “formovať” váš mozog, aby sme potom vedeli byť mindful v bežnom živote.
Pozor, môže to byť pasca!
Nie raz som dostala otázku či meditácie môžu byť škodlivé. Odpoveď je, že v určitom prípade áno. Je to vtedy, keď sa pre nás stanu len únikom z reality.
Napríklad, ak máte v živote veľa stresu, tak sa rozhodnete robiť meditačné, relaxačné a dychové cvičenia. Po tento moment je to úplne v poriadku. Problém nastáva, ak princípy, pocity a prežívanie z týchto techník, neprenesiete do bežného života. Keď počas dňa ste stále rovnako (ak nie aj viac) vystresovaní a neviete sa dočkať, kedy si zameditujete, aby ste tejto realite unikli. Vzniká tak stále väčšia priepasť medzi vašou meditačnou praxou a vašim reálnym životom. Toto môže pôsobiť stále väčšiu frustráciu.
Preto treba vždy myslieť na to, že meditácie sú formálny nácvik a je potrebné tieto princípy prenášať do bežného života. Byť mindful.
Pomôcť vám v tomto môžu napríklad moje rady, ako prenášať mindfulness do bežného života alebo online kurz Mindfulness a meditácie pre začiatočníkov.
