Jedna moja klientka mi presne vedela vysvetliť svoje vzorce správania. A predsa ju emócie opakovane valcovali. Raz po dni plnom tlaku vybuchla na svojho syna tak silno, že sa až zľakla samej seba.

Keď sme spolu riešili jej úzkosť z diania vo svete, snažila sa to upokojiť logickými argumentmi. Spýtala som sa jej: „Ako tú paniku cítiš v tele?“ Najprv nevedela odpovedať. Až po chvíli si všimla zvieranie v hrdle.

Neriešili sme logiku. Zostali sme pri tom pocite, poslali sme mu vďačnosť a pochopenie. Napätie sa uvoľnilo. Okamžite si uvedomila, že síce vonkajšie okolnosti sa nezmenili, no ona cíti istotu, že nech by sa dialo čokoľvek, zvládne to.

Mindfulness nie je ďalšia technika. Je to lepidlo, ktoré spája realitu s teóriou a technikami. Je to schopnosť všimnúť si, čo sa v nás deje, bez toho, aby nás uniesli myšlienky a emócie. Až keď si to všimneme, máme moc použiť všetky tie nástroje, ktoré už dávno poznáme.