Meditácie a mindfulness sú vo všeobecnosti veľmi bezpečné. Treba si však uvedomiť, že každý sme iný. Niekto je citlivejší, iný menej, a niektorí z nás si so sebou nosia aj traumy. Preto je dôležité vedieť, ako praktizovať tieto techniky bezpečne pre našu duševnú pohodu a zdravie. Na túto tému som pripravila aj video a podcast.
Široká dostupnosť meditácií a sebarozvojových techník je výborná. Na internete však vidím, že sa voľne zdieľajú rôzne meditačné či iné sebarozvojové techniky, z ktorých mnohé idú naozaj do hĺbky. To však nemusí byť úplne vhodné pre každého. Netreba sa báť, no je dôležité poznať základné princípy toho, čo je ešte pre vás osobne v pohode a čo už ide za túto hranicu.
Medituješ správne?
Keď sprevádzam moje meditácie alebo relaxácie, častokrát hovorím vetu “Nedá sa to robiť nesprávne”. A myslím to úplne vážne. Väčšina ľudí je však nastavená tak, že sa stále snaží niečo dosiahnuť. A tak si miesto užívania meditácie neustále kladú otázku “Robím to správne?”. V tomto smere existuje celé spektrum spôsobov, ako sa (ne)dajú alebo (ne)majú robiť meditácie. Na okrajoch tohto spektra sú dva extrémy.
Jeden extrém spočíva v presvedčení, že meditácie a rozvojové techniky robíme správne len vtedy, keď sa cítime dobre. Akonáhle cítime nejaký diskomfort, máme pocit, že to robíme zle.
Druhý extrém spočíva v názore, že musíme prijať čokoľvek, čo sa počas meditácie vyplaví, nech je to akokoľvek nepríjemné. Tento prístup je typický hlavne pre mindfulness. Avšak netreba zabúdať, že hlavným pricípom minfulness nie je len prijímať všetko bez posuzovania, ale aj láskavý prístup k sebe a súcitný prístup k iným.
Ani jeden z týchto extrémov neprospieva našej praxi. Ako teda na to?
Spoznajte svoje zóny
Aby boli meditácie či akékoľvek sebarozvojové techniky, ktoré robíte sami, vhodné pre vaše duševné zdravie a pohodu, mali by ste poznať tieto zóny:
- Zóna komfortu: Je kľúčová pre váš spokojný život, znižovanie stresu, ale aj pre schopnosť učiť sa, rásť a napredovať. V tejto zóne oddychujete, regenerujete a uvoľňujete sa. Je to vedomá relaxácia a zároveň čas, kedy integrujete, čo ste sa naučili alebo zažili.
- Zóna diskomfortu: Je kľúčová pre váš rast a napredovanie, pretože sa v nej učíte. My ľudia sa prakticky nedokážeme naučiť niečo nové bez toho, aby sme boli v zóne aspoň mierneho nepohodlia, pretože v procese učenia sa vždy stretávame s niečím novým a neznámym.
- Zóna preťaženia: Stav preťaženia sa od diskomfortu líši tým, že sa cítite naozaj zle. Máte stres, úzkosť a ako v meditácii či cvičení postupujete, tak sa tento pocit nemení alebo dokonca zhoršuje.
V meditácii sú žiaduce oba prvé stavy. Je v poriadku cítiť sa občas nepohodlne, pretože tým sa učíte niečo nové. Rovnako dôležitý je aj stav komfortu a relaxácie, pretože keď sa niečo nové naučíte, potrebujete to následne integrovať.
Pocitu preťaženia sa však snažíme vyhnúť. Ak cítite, že sa mu blížite, je potrebné od toho ustúpiť, vrátiť sa na miesto bezpečia, ak s ním pracujete, alebo sa uzemniť v realite a vystúpiť z toho von. Nechceme sa retraumatizovať, na to v „domácich“ meditáciách a mindfulness nie je priestor. Ak sa vám niečo takéto vyplaví a chcete s tým pracovať, je dobré sa obrátiť na odborníka/odborníčku, kouča/koučku alebo terapeuta/terapeutku.
Je dôležité si uvedomiť, že meditácia a mindfulness sú cesty k sebapoznaniu a duševnému zdraviu, ale ich bezpečnosť a účinnosť závisí od toho, ako s nimi pracujeme. Poznanie vlastných zón komfortu, diskomfortu a preťaženia nám pomáha vedieť, kedy pokračovať a kedy ustúpiť. Praktizujme tieto techniky s porozumením a s ohľadom na svoje individuálne potreby a hranice.
